Blog Archives

Aaa! Ban m van m non, mezanmi


Van an vante, men,se machwè m li gonfle.

Se jodi m’kanpe ap tann!

Se jodi m’vle al bouske chache kot lavi fè kwen.

Se jodi m’ap chache kouran direksyon van an vante

Pou m anbake swiv li, al wè kote l keyi degrennen

Mango sou pye pou tout moun kap chache manje.

Li pase vante vre, men se nan pòch mwen tout kourandè a rete.

Li vante l’ale, fwa sa a ankò, se tèt mwen l kite chaje.

Konbyen okazyon  m’ap rate!

Epoutan, pakèt mwen mare, vwal kanntè m pare.

S’on bonvan m’ap tann pou m fè vwal jete m.

Men, yon dibita souflantyou ak linèt nwa,

Je vewon atawèt nan bato, elikoptè antyouprèt,

Gad- kòt ak gwo mitrayèt ap monte desann fè lanavèt

Yo fè m kite tout bon van an pase.

Y’ap pale de papye. Men, ki papye ?

 

Aaa!  Banm vanm non, mezanmi!

 

Latè te dwe lib e ouvè san fwontyè,

Antre san papye, menm jan lalin ak solèy

Leve klere sikile bay tout moun klate.

Men, fèzègrandizè swadizan mèt latè

Deside sezi ,make trase, leve kloti, bare separe.

Yo menm pèditan pran van an konprime l peze l

Nan kawotchou chwiiii chwiiiii ap vann,

Yo pran dlo a mezire l sou kontè,

Konble l nan kamyon sitèn, fè l koule nan boutèy, nan kontgout.

 

Lanati babye move frapepye pou bagay sa a plizyè fwa deja.

Li ponpe simaye dlo inonde kraze, bote tout vanite, tout tenten

Menm chen ki pa lòtè anyen bwè dlo nan nen.

Latè kreye prepare pou lòm ak tout lòt espès viv.

Nou te dwe kapab jwi san papye, sanpatipri,

Sanpaspouki, san fè gagòt , richès latè tout kote.

 

Epitou, tande! Kiyès ki ba yo dwa sezi pran separe sere san mezire?

 

   Emmanuel  Albert ( Toto )

Le Temps – Poème de Emmanuel Albert


Le temps est sans bout

pour celui dont la foi ne bouge.

Le temps est toujours court

pour celui qui en suit le cours.

Le temps est souvent long

pour celui qui attend.

Le temps se réduit à rien

pour celui qui perd trop souvent le sien.

Le temps n’a jamais de fin

pour celui qui le consacre tout entier

à aimer

et à se faire aimer.

Extrait du recueil de poèmes titré “Sirop de mots”.